Veterná energia


Vzdušné prúdy je možné zachytávať a využiť na pohon veterných turbín. Moderné veterné turbíny dosahujú výkony 600 kW až 5 MW, pričom turbíny s výkonom rádovo 1,5 až 3 MW sa stali najpoužívanejšie prekomerčné účely. Výkon veternej turbíny je priamo úmerný tretej mocnine rýchlosti vetra, teda aj pri miernom náraste rýchlosti vetra sa výkon stroja zvyšuje dramaticky. Oblasti s vysokými nadmorskými výškami alebo pri pobreží, kde sú vetry silné a stálejšie, sú najpreferovanejšími z hľadiska výstavby veterných fariem. Veterná energia vykazuje najrýchlejší rast spomedzi všetkých obnoviteľných zdrojov a napriek tomu poskytuje len menej ako 0,5% celosvetovej energie. Za posledných desať rokov sa celková inštalovaná kapacita zvýšila z 2 500 MW v roku 1992 na viac ako 40 000 MW koncom roku 2003, pri ročnom raste blízkom 30 percentám. S nárastom dostupnosti veterných turbín sa začínajú inštalovať aj do elektrických niektorých sietí verejných škôl za účelom zníženia poplatkov za elektrinu. Vzhľadom k nestabilnému a prerušovanému charakteru dodávok výkonu z veterných turbín sa pre Európu udáva priemerný výkon rovný 25 percentám inštalovaného výkonu (25-percentný faktor výkonu), ale pri priaznivých veterných podmienkach sa lokálne udáva až 35 percent a viac. V podstate to znamená, že 5 MW turbína inštalovaná v Európe, by dodávala priemerne 1,7 MW výkonu ročne, resp. dodávala by menovitý výkon po dobu 3 mesiacov.

Globálne, dlhodobý energetický potenciál veternej energie sa odhaduje na 5-násobok súčasnej energetickej produkcie, alebo 40 násobok súčasných požiadaviek. Samozrejme by to vyžadovalo veľké množstvo pôdy pre veterné turbíny, najmä vo veterných oblastiach. Skúsenosti s prímorskými zdrojmi vykazujú až o 90% vyššie priemerné rýchlosti vetra v porovnaní s vnútrozemskými, z čoho vyplýva že práve tieto oblasti by mohli prispieť významnejšie v rozvoji veterných elektrární. Toto číslo možno zvýšiť aj stavaním turbín vo vyšších nadmorských výškach.



Wind energy

Intenzita vetra blízko zemského povrchu je premenlivá a nedokáže zabezpečiť nepretržitú dodávku elektriny, pokiaľ nie je kombinovaná s inými zdrojmi energie alebo akumulačnými systémami. Niektoré odhady tvrdia, že 1000 kW veterná turbína dokáže zaručiť len 333 kW nepretržitého výkonu. Aj keď tento fakt sa môže vývojom technológií zmeniť mierne k lepšiemu, obrancovia veternej energie navrhujú radšej spojenie s inými zdrojmi alebo využívanie uskladňovacích technológií. Najvhodnejšie použitie by bolo v systéme s dostatočnou výkonovou rezervou akou je vodná elektráreň, alebo náhradným zdrojom, napríklad odsoľovacia elektráreň, z titulu zmiernenia ekonomického dopadu nestability vetra.

Veterná energia je ale obnoviteľná a neprodukuje počas svojej prevádzky nijaké skleníkové plyny ako oxid uhličitý alebo metán.

Veterný park Cerová


V Slovenskej republike je v súčasnosti (2008) len 5,14 MW inštalovaného výkonu vo veternej energii a to konkrétne Veterný park Cerová (4x660 kW), Ostrý vrch (500 kW) a Skalité (4x500 kW), čo netvorí ani 0,1% celkového inštalovaného výkonu. Stavba ďalších zdrojov je predmetom neustálych diskusií, hlavné prekážky tvorí najmä nesúhlas nadradených elektrizačných sústav z dôvodu nestability tohto typu energie a nedostatok regulačných zásob v iných zdrojoch.